Ťahám celu domacnosť

S manželom sme spolu 12 rokov, máme dve deti, rekonštruujeme svojpomocne dom, som na rodičovskej, mala som tri brigády, teraz teda som si nechala len jednu, nastúpim tam zároveň od októbra na HPP. Makám, starám sa o domácnosť, o deti, o manželovu babičku, o svoju babičku, stráženie nemáme. Naši rodičia tiež pracujúci, u detí sa striedame, som unavená psychicky. Na brigády som chodila tretí mesiac po pôrode, pretože u nás doma sme išli status delené dvoma, manžel teda berie cez 40 tisíc, takže by sa pokojne mohol postarať a nemusela som utekať od detí, bohužiaľ mu to došlo až po roku a pol, keď už ho nebavilo víkendy tráviť staraním sa o naše deti.

V medzičase stihol presadiť niekoľko desiatok tisíc a ešte som domácnosť ťahala ja. Chcela som od neho odísť, ale nakoniec som to nezvládla a sme stále spolu. Zo stávkovania sa mi podarilo ho odprosiť. Dostal šancu. Teraz je to rok, čo sme list podali. Niekoľkokrát som mu pomohla, za tých 12 rokov stojím stále pri ňom, keď je chorý, skáčem okolo neho, uvarené, desiaty, jednoducho sa starám. Na sex mám bohužiaľ chuť maximálne 1 týždenne, alebo horšie 1x za 14 dní. Som taká unavená, že to jednoducho viackrát nedám, pritom je to pekný, nie je to, že by ma to nebavilo, ale som jednoducho strašne unavená.

Teraz sa dostávam k tomu hlavnému, vďaka tomu že sex nie je obdeň, či denne, ma manžel uráža do frigid, že si nájde milenku, že mám určite iného, ​​že ma určite ani nepriťahuje, sme v reštaurácii na obede a pýta sa ma, či večer niečo bude. Potom sa zase na druhý deň ospravedlňuje. Včera som to dostala a dnes už ma vyhnal po hádke zo spálne, že vraj mu to robím schválne. Je to 5 dní čo sme spolu spali. Cítim sa šikanovaná. Zároveň nechápem, kde on berie silu, príde z práce a drieme sa na baraku, deti do toho, alebo odídem ja do práce. Neviem už čo teda.